Česko po voľbách: Koniec liberálnej demokracie v strednej Európe?

Pri volebnej účasti 61 percent sa do Poslaneckej snemovne dostalo deväť strán a hnutí. Roztrieštenosť je vysoká a tvorba vlády komplikovaná. Jasným víťazom je bývalý minister financií Andrej Babiš s hnutím ANO, ktoré je v parlamente zastúpené od roku 2013. Babiš vyhral voľby so sľubom, že bude riadiť štát ako firmu – efektívne, pragmaticky a s orientáciou na zisk.

V Európskom parlamente je ANO súčasťou skupiny Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE). Politický profil hnutia je však viac ako nejasný; z hľadiska politického spektra je ťažko zaraditeľné.

Hoci Babiš opakovane odmietal prijímanie utečencov, jeho hnutie ANO nie je možné porovnávať s vládnymi stranami Právo a spravodlivosť (PiS) v Poľsku alebo Fidesz v Maďarsku. Politika Babiša nesleduje jasné ideologické alebo programové ciele, je viac zameraná na prieskumy verejnej mienky ako na politickú víziu.

Babišovo hnutie bolo súčasťou vládnej koalície so sociálnymi demokratmi (ČSSD) premiéra Bohuslava Sobotku a kresťanskými demokratmi (KDÚ-ČSL). Napriek tomu si Babiš v posledných rokoch úspešne osvojil rétoriku opozičnej strany. Nadával na „politikov“ a „elity“ a sťažoval sa na „dezinformačné kampane“ namierené proti nemu. Všetky údajné úspechy predchádzajúcej vlády pripísal jeho hnutiu, zdanlivé neúspechy zdôvodnil tým, že jeho plánom stáli v ceste koaliční partneri.

„Ten jediný program, ktorý potrebujete“

Voličom očividne nevadí, že sám Babiš je súčasťou tejto nenávidenej elity a politiky už dlhú dobu. So ziskom 78 z 200 mandátov bude mať hnutie ANO v Poslaneckej snemovni dominantné postavenie. Občianski demokrati (ODS) – ako druhí najsilnejší – získali 25 kresiel.

Hnutie ANO sa stalo najsilnejšou stranou vo všetkých volebných obvodoch aj napriek tomu, že bol políciou obvinený z európskych dotačných podvodov po tom, čo ho Poslanecká snemovňa v septembri zbavila poslaneckej imunity. Ako hlavný dôvod pre voľbu hnutia ANO voliči uviedli jeho volebný program či vodcovstvo a dôveryhodnosť volebného lídra.

Volebný program ANO, nazvaný „Teraz alebo nikdy – ten jediný program, ktorý potrebujete“, narysoval nasledujúce priority: bezpečnosť, efektívne hospodárenie štátu, investície do vlastnej krajiny a investície do vlastných ľudí. Za Babiša hlasovali najmä stredné a staršie vekové skupiny. U voličov nad 60 rokov získal dokonca 41 percent hlasov.

Vďaka výsledkom volieb navyše Babiš opäť získal poslaneckú imunitu. To, či bude nové zloženie dolnej komory znovu hlasovať o jej zbavení, je v súčasnosti vo hviezdach. Ešte pred voľbami však všetky politické strany vylúčili vstup do vlády, ktorej predsedom by bol trestne stíhaný človek.

Naopak, prezident Miloš Zeman už niekoľkokrát vyhlásil, že s menovaním Andreja Babiša za predsedu vlády nebude mať problém.

Do snemovne vstupujú Piráti

Ďalším prekvapením českých volieb je volebný výsledok Pirátskej strany. So ziskom 10,8 percent hlasov a 22 mandátov sa strane prvýkrát podarilo preraziť do dolnej komory českého parlamentu.

V súčasnosti tretia najsilnejšia politická strana ťažila predovšetkým z protestných hlasov. Pirátom sa dokonca podarilo získať najviac hlasov (22 percent) spomedzi všetkých strán v najmladšej vekovej skupine (18-34). V Prahe stranu podporilo 18 percent voličov.

Piráti v programe taktiež formulujú ciele pre ďalšie oblasti politiky ako informatiku, kultúru, vzdelávanie, životné prostredie, sociálne záležitosti, financie, dopravu a medzinárodné vzťahy. Strana má v poslaneckej snemovni mimoriadne nízky počet žien – 14 percent (celkový počet je 22 percent).

Strana Pirátov vznikla pred ôsmimi rokmi. Jej predstavitelia zbierali skúsenosti hlavne v komunálnej politke. Majú zastúpenie aj v českom senáte (tvorili spoločné kandidátky s kresťanskými demokratmi a zelenými). Zdôrazňujú, že nie sú antisystémový prvok a nespochybňujú členstvo Česka v EÚ a NATO. Jednou z ich priorít je však zavedenie všeobecného záväzného referenda podľa švajčiarskeho modelu.

Pre budúcnosť Českej republiky by to nebolo bez rizík. V prieskume agentúry CVVM z leta 2017 schvaľovalo české členstvo v EÚ iba 56 percent opýtaných. Podľa 76 percent respondentov krajina nemá dostatočný vplyv na rozhodovanie v EÚ.

Je otázne, či by sa proeurópskym stranám podarilo takto naladenú verejnosť predsvedčiť o zrejmej výhodnosti členstva v Európskej únii. Predseda Pirátov Ivan Bartoš sa však počas jedného z posledných predvolebných vystúpení vyjadril proti vypísaniu referenda o vystúpení z EÚ.

Krajná pravica dosahuje dvojciferný výsledok

Zdrojom veľkých obáv je úspech krajne pravicového hnutia Sloboda a priama demokracia (SPD) Tomia Okamuru. Hnutie, ktoré požaduje zákaz islámu a odchod Česka z EÚ so ziskom 10,6 percenta hlasov a 22 mandátov bude  štvrtou najsilnejšou stranou v Poslaneckej snemovni.

Líder SPD Tomio Okamura sa už v roku 2013 dostal do dolnej komory s iným hnutím – Úsvit priamej demokracie Tomia Okamuru. Po vnútorných konfliktoch sa však frakcia rozpadla a Okamura založil SPD.

Okamura už počas volebnej noci vyhlásil vojnu nezávislým médiám. Viacero novinárov dokonca nedostalo akreditáciu do volebného štábu SPD. S médiami, ktoré údajne SPD ohovárajú a cenzúrujú, Okamura neplánuje komunikovať ani v budúcnosti.

Líder SPD tiež oznámil, že sa pokúsi o zoštátnenie a kontrolu verejnoprávnej televízie. Andrej Babiš tento nápad okamžite odmietol. Práve predseda ANO je od roku 2013 vlastníkom najväčšieho mediálneho domu Mafra. Počas predvolebnej kampane čelil obvineniam z priameho vplyvu na spravodajstvo týchto médií. Babiš tak pravdepodobne pochopil, že ak nechce úplne stratiť tvár, nemôže Okamurovu myšlienku podporiť.

Sociálna demokracia zaznamenala porážku

Najväčšie volebné straty zaznamenala Česká strana sociálnodemokratická (ČSSD). Oproti voľbám z roku 2013, kedy strana ako víťaz volieb získala 20,5 percenta hlasov, stratila 35 mandátov. ČSSD skončila dokonca aj za komunistami (KSČM), ktorí sami zaznamenali najhorší volebný výsledok od roku 1989.

Rétorika Babiša a prezidenta Zemana o neschopnosti ČSSD ako aj jej vlastná neschopnosť správne komunikovať svoje úspechy, boli hlavnými dôvodmi volebnej porážky. Stavili na to, že prepad hlasov zastavia pravicovejšou populistickejšou rétorikou.

V čase krízy európskej utečeneckej politiky v roku 2015 sociálna demokracia nedokázala upokojiť iracionálne obavy a hysterickú náladu v spoločnosti. Niektorí predstavitelia ČSSD zjavne nepochopili, že politici ovplyvňujú a udávajú verejnú debatu. Minister vnútra za ČSSD Milan Chovanec v roku 2017 presadil ústavné ukotvenie práva nosiť zbraň, čím chcel zdanlivo zvýšiť bezpečnosť obyvateľov krajiny. Na svojom Facebooku dokonca pózoval so zbraňou v ruke – ministra sociálnej demokracie si naozaj predstavujeme inak. Vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v Česku to možno označiť za absurdné konanie, ktoré pomohlo len Tomiovi Okamurovi.

Konzervatívne a proeurópske sily sú roztrieštené

S veľkou volebnou porážkou sa musela vysporiadať aj proeurópsky orientovaná konzervatívna strana TOP 09, ktorej čestným predsedom je bývalý minister zahraničia Karel Schwarzenberg.

Oproti minulým voľbám strana prišla o 19 kresiel. Bodovala predovšetkým v Prahe, kde získala takmer 13 percent hlasov. Mimo hlavného mesta však s prevažne protibabišovskou kampaňou neuspela.

Hranicu päť percent prekročili ešte ďalšie dve strany, ktoré zdieľajú viaceré programové body s TOP09: kresťanskí demokrati (KDU-ČSL) a STAN (starostovia a nezávislí). Hlavným problémom proeurópskych a konzervatívne orientovaných síl je ich fragmentácia. Strany v súčte získali viac ako 16 percent hlasov, ale ak budú pokračovať v individuálnej súťaži i v budúcnosti, môžu mať s prekonaním volebného prahu veľký problém.

Zaujímavosťou volieb je úspech najmladšieho českého poslanca Dominika Feriho. Pražskému kandidátovi TOP 09 a hviezde sociálnych sietí sa podarilo do parlamentu prekrúžkovať z posledného miesta kandidátky. Proeurópske strany by to mali vnímať ako motiváciu pre poskytnutie väčšieho priestoru mladým, lebo len takýmto spôsobom môžu v budúcnosti osloviť mladých voličov.

Debakel českých zelených

Zničujúcu volebnú porážku utrpela aj Strana zelených: predvolebné prieskumy im prisudzovali zhruba 3 percentá hlasov, čo by im zaistilo aspoň minimálne financovanie politickej činnosti. Napokon však neprekonali ani hranicu 1,5 percenta potrebnú pre štátny príspevok za voľby. Predseda Zelených Matěj Stropnický po ohlásení výsledkov okamžite odstúpil z čela strany.

Zelení pravdepodobne stratili veľa hlasov v prospech Pirátov, TOP 09 a STAN. Svoju rolu zohral tiež strach voličov z prepadu ich hlasov. Zelení sú súčasťou mestských koalícií v Prahe a Brne a majú tiež zastúpenie v českom Senáte. Pokusy o vytvorenie spoločnej kandidátky s Pirátmi na národnej a európskej úrovni dopadli neúspešne.

Alternatívy vládnych koalícií

V súčasnosti nemožno predpovedať zloženie budúcej českej vlády, aj keď matematicky je na stole niekoľko možností. Okrem koaličných formácii do úvahy pripadá aj menšinová vláda ANO s toleranciou iných strán. Hororovým scenárom by bola vláda s účasťou SPD a komunistov. Andrej Babiš však vstup do koalície s Okamurom už pred voľbami vylúčil. Uvedomuje si, že koalícia s Okamurom by bola škodlivá – nielen pre svoje krajne pravicové názory, ale aj pre nevyspytateľnosť predsedu SPD.

Jednou z možností je aj vláda na pôdoryse predchádzajúcej koalície ANO s ČSSD a KDU-ČSL, prípadne vláda ANO s ODS. Jedna vec je jasná: bez ANO sa po týchto voľbách nepodarí vytvoriť žiadnu vládu. Pre žiadnu z demokratických strán však nie je lákavé vstúpiť do vlády s koaličným partnerom ako je ANO.

České médiá sa po voľbách zaoberali dvomi hlavnými otázkami: či sa za daných okolností dá vytvoriť vláda a či je možné, aby na jej čele – kvôli hroziacemu trestnému konaniu – stál Andrej Babiš. Objavili sa tiež špekulácie, že Babiš dosadí na premiérsku stoličku niekoho iného. Rovnako nie je vylúčené, že sa prezident Miloš Zeman nejakým spôsobom pokúsi zastaviť vyšetrovanie Andreja Babiša. Mysliteľná je tiež takzvaná úradnícka vláda, s ktorou má Česko viacnásobnú skúsenosť.

Budúce priority domácej i zahraničnej politiky vlády ČR preto zostávajú otázne. Politický profil budúcej vlády bude závisieť predovšetkým od ostatných strán, ktoré budú jej priamou súčasťou, alebo ju nejakým spôsobom podporia. V tomto kontexte majú demokratické strany zodpovednosť, ktorú dlhodobo nemôžu ignorovať.

Babiš po voľbách zdôraznil, že ANO je proeurópska a demokratická sila, ktorej cieľom nie je meniť ústavu. Týmto vyjadrením síce relativizuje svoj plán oslabiť rolu Senátu, opakované útoky na českú parlamentnú demokraciu a tiež výčitky, že českí politicu nie sú schopní efektívne pracovať.

Na druhú stranu je na mieste pripomenúť, že v prípade uzatvorenia koalície s SPD a komunistami, by mohol oslabiť demokratické inštitúcie a naďalej koncentrovať ekonomickú a politickú moc do svojich rúk.

Koniec liberálnej demokracie?

Andrej Babiš pred voľbami voličov vyzval, aby mu dali viac ako 50 percent hlasov, čím by sa podľa neho vyriešili všetky problémy. Túžba po vláde jednej strany disponujúcej väčšinou hovorí o Babišovom pokrivenom chápaní demokracie.

Český volič ho zatiaľ naštastie neposlúchol. Po českých voľbách je to nepochybne jedna z dobrých správ. Zároveň dáva odpoveď na otázku, prečo nie je možné český politický systém porovnávať so systémami v Poľsku alebo Maďarsku.

Existujú tiež dobré dôvody predpokladať, že Babiš nemá záujem vyviesť krajinu z EÚ. Svedčí o tom aj jeho apel, aby Česká republika hľadala partnerov aj mimo Vyšehradskú skupinu. Toto vyhlásenie by malo byť chápané ako signál pre vlády v západnej Európe, vrátane tej nemeckej.

„Dúfam, že víkendové voľby budú len malou kapitolou slávnej českej ságy dlhého pochodu inštitúciami k inkluzívnej liberálnej demokracii,“ napísal mi minulý týždeň spisovateľ a diplomat Tomáš Kafka. Dúfam, že sa jeho optimizmus a humor v budúcnosti nestratia.

Tak ako v niektorých ďalších krajinách EÚ, aj česká liberálna demokracia čelí veľkému tlaku. Výsledky volieb však neznamenajú jej koniec.

T. G. Masaryk, prvý prezident Československa v rokoch 1918 až 1935, nám zanechal jednu dôležitú radu: „Ak má naša demokracia svoje nedostatky, musíme prekonávať tieto nedostatky, ale nie prekonávať demokraciu.“ Aj napriek volebným porážkam je povinnosťou všetkých demokratických strán nasledovať Masarykov odkaz.